✓ Kurkumín
Liečivá a starobylá sila prestížneho koreňa kurkumy je nepopierateľná, je to jednoducho jedna z najprínosnejších liečivých bylín súčasnosti. Nedávno viaceré vedecké štúdie potvrdili prínosy koreňa kurkumy ako prírodného lieku na liečbu úzkosti, depresie a odbúravanie stresu. Kurkumín totiž široko využívajú ľudia so sezónnou alebo emocionálnou depresiou tým, že znižuje hladinu stresu; hovorí sa, že stimuluje centrálny nervový systém zvýšením hladiny serotonínu.
Kurkuma v prášku, Kapsule kurkumy
✓ Boswellia
Tradičná ajurvédska medicína naznačuje, že boswellia sa môže používať pri liečbe úzkosti a prevencii stresu. Je totiž známe, že extrakt z boswellie má relaxačné a upokojujúce účinky na mozog tým, že pomáha vyrovnávať stresové hormóny (kortizol).
✓ Multivitamíny
Multivitamíny vraj prispievajú k dobrému duševnému zdraviu, pretože pomáhajú produkovať serotonín a melatonín, antistresové hormóny. Nedostatok niektorých vitamínov, ako sú vitamíny skupiny B alebo horčík, vedie k emocionálnej krehkosti, pretože je známe, že znižujú úzkosť a únavu.
✓ Ashwagandha
Ashwagandha alebo Withania somnifera patrí do skupiny bylín nazývaných adaptogény. Adaptogény ovplyvňujú systémy a hormóny v tele, ktoré regulujú reakciu človeka na stres. Ashwagandha má dlhú históriu používania v tradičnej indickej medicíne alebo ajurvéde a bola skúmaná jej účinnosť pri strese a úzkosti. Ukázalo sa, že tí, ktorí užívajú ašvagandu, vykazujú menej kortizolu, stresového hormónu, ako tí, ktorí ju neužívajú. Zaznamenali tiež lepšiu kvalitu spánku.
✓ Valeriána lekárska
Valeriána lekárska je rastlina pochádzajúca z Európy a Ázie. Jej vedecký názov je Valeriana officinalis. Už mnoho storočí ľudia používajú jej koreň na liečbu problémov so spánkom, úzkosti a depresie. Koreň valeriány je dostupný v týchto formách: čaj, tablety, prášok alebo tinktúra.
✓ Kava Kava
Piper methysticum alebo kava je ker pochádzajúci z ostrovov v Tichom oceáne. Obyvatelia týchto ostrovov a iných častí sveta používajú kavu ako obradný nápoj na zmiernenie stresu a zmenu nálady. U konzumentov kavy sa preukázalo výrazné zníženie úzkosti v porovnaní s konzumentmi, ktorí kavu nepili.
✓ Mučenka
✓ Levanduľový olej
Levanduľový esenciálny olej sa už dlho používa na zmiernenie úzkosti a upokojenie nervov. Tento olej obsahuje chemické látky nazývané terpény, ktoré môžu mať upokojujúci účinok na chemické receptory v mozgu. Preto môže byť levanduľový éterický olej účinnou krátkodobou liečbou úzkostných porúch.
Úzkosť Home Opravné prostriedky
Keď jedinec čelí potenciálne škodlivým alebo znepokojujúcim spúšťačom, pocity úzkosti sú nielen normálne, ale aj nevyhnutné pre prežitie.
Už od prvopočiatkov ľudstva blízkosť predátorov a hroziaceho nebezpečenstva spúšťa v tele alarm a umožňuje úhybné manévre. Tieto alarmy sa prejavujú zvýšenou srdcovou frekvenciou, potením a zvýšenou citlivosťou na prostredie.[1]
Nebezpečenstvo vyvoláva v mozgu nával adrenalínu, hormónu a chemického posla, ktorý následne spúšťa úzkostné reakcie v procese nazývanom reakcia "bojuj alebo uteč". Tá pripravuje ľudí na fyzickú konfrontáciu alebo útek pred akýmkoľvek potenciálnym ohrozením ich bezpečnosti.
Pre mnohých ľudí je útek pred väčšími zvieratami a hroziacim nebezpečenstvom menej naliehavý ako pre prvých ľudí. Úzkosť sa dnes točí okolo práce, peňazí, rodinného života, zdravia a iných dôležitých záležitostí, ktoré si vyžadujú pozornosť človeka bez toho, aby si nevyhnutne vyžadovali reakciu boja alebo úteku.
Nervozita pred významnou životnou udalosťou alebo počas náročnej situácie je prirodzenou ozvenou pôvodnej reakcie "bojuj alebo utekaj". Stále môže byť nevyhnutná na prežitie, napríklad úzkosť z toho, že človeka pri prechádzaní cez ulicu zrazí auto, spôsobuje, že sa inštinktívne pozerá na obe strany, aby sa vyhol nebezpečenstvu.
Úzkosť je pocit strachu, strachu a nepokoja. Môže spôsobiť potenie, pocit nepokoja a napätia a búšenie srdca. Môže to byť normálna reakcia na stres.[2] Úzkosť môžete pociťovať napríklad pri riešení ťažkého problému v práci, pred skúškou alebo pred dôležitým rozhodnutím. Hoci vám úzkosť môže pomôcť zvládnuť situáciu, ako aj dodať vám energiu alebo pomôcť sústrediť sa, pre ľudí s úzkostnými poruchami nie je strach dočasný a môže byť zdrvujúci.[3]
Občasná úzkosť je normálnou súčasťou života. Ľudia s úzkostnými poruchami však majú často intenzívne, nadmerné a pretrvávajúce obavy a strach z každodenných situácií. Úzkostné poruchy často zahŕňajú opakované epizódy náhlych pocitov intenzívnej úzkosti a strachu alebo hrôzy, ktoré vrcholia v priebehu niekoľkých minút (záchvaty paniky).[4]
Tieto pocity úzkosti a paniky sa ťažko kontrolujú, sú neprimerané skutočnému nebezpečenstvu a môžu trvať dlho. Aby ste týmto pocitom predišli, môže sa stať, že sa budete vyhýbať určitým miestam alebo situáciám. Príznaky môžu začať v detstve alebo v dospievaní a pokračovať až do dospelosti.[5]
Niektoré príklady úzkostných porúch sú: generalizovaná úzkostná porucha, sociálna úzkostná porucha (sociálna fóbia), panická porucha,.... Môžete mať viac ako jednu úzkostnú poruchu. Niekedy úzkosť vzniká v dôsledku ochorenia, ktoré si vyžaduje liečbu.
Úzkostná porucha je stav, keď úzkosť nezmizne a časom sa môže zhoršovať. Príznaky úzkostných porúch môžu narúšať každodenné činnosti, napríklad výkon v práci, škole a vzťahy. Úzkostné poruchy sú často sprevádzané ďalšími stavmi, ako sú depresia, poruchy príjmu potravy alebo zneužívanie návykových látok.[6]
Príčina úzkosti nie je známa. Svoju úlohu môžu zohrávať faktory ako genetika, biológia a chémia mozgu, stres a prostredie.[7]
Čo je najlepšie na úzkosť?
Najprv musíte prijať svoju situáciu! Čím viac trpíme, tým viac máme tendenciu cítiť sa zle kvôli nepohodliu, ktoré pociťujeme. Vzniká tak začarovaný kruh: cítime sa vinní, čo živí stres a rozvoj alebo posilnenie úzkosti. Prijatie toho, že v súčasnosti trpíme, je prvým krokom k pochopeniu našej situácie a k vytvoreniu pozitívnejších návykov.
Dôležité je však aj to, aby ste prijali svoje emócie. Od detstva sme sa naučili skrývať svoje emócie, najmä tie negatívne, ako je hnev, strach alebo smútok. Tieto emócie sú našou súčasťou a je potrebné ich precítiť a plne prijať, aby sa mohli uvoľniť. Preto sa necíťte vinní, ak ich potrebujete vypustiť, pomôže vám to cítiť sa lepšie a uvoľniť sa!
Ktorých 5 príznakov úzkosti sa vyskytuje?
- Necitlivosť, mravčenie, potenie a chvenie;
- Zvýšená srdcová frekvencia a zrýchlené dýchanie;
- Ťažkosti so sústredením alebo myslením na niečo iné ako na aktuálne starosti;
- Pocit blížiaceho sa nebezpečenstva, paniky, záhuby a strachu zo smrti;
- Poruchy spánku.
Čo je hlavnou príčinou úzkosti?
Spôsob, akým myslíme a konáme, keď čelíme určitým situáciám, môže zohrávať úlohu pri vzniku úzkosti. Niektorí ľudia môžu vnímať situácie ako nebezpečnejšie, než v skutočnosti sú (napr. strach z lietania). Iní môžu mať zlú skúsenosť a obávajú sa, že sa to bude opakovať (napr. uhryznutie psom). Psychológovia sa domnievajú, že pri vzniku úzkosti môžu zohrávať úlohu aj skúsenosti z detstva.
Vedci zistili, že určité nerovnováhy v chemickom zložení mozgu môžu prispievať k vzniku úzkostných porúch. Medzi neurotransmitery (chemické posly) v mozgu, ktoré zohrávajú úlohu pri úzkosti, patria serotonín, noradrenalín a kyselina gama-aminomaslová. Vedci tiež zaznamenali, že úzkosť sprevádzajú zmeny v aktivite určitých oblastí mozgu. Mnohé úzkostné poruchy sa vyskytujú v rodinách a pravdepodobne majú genetickú príčinu.
Niekedy sú príznaky úzkosti spôsobené určitými stavmi, ako je anémia a poruchy štítnej žľazy. Príznaky úzkosti môžu vyvolať aj iné faktory, ako napríklad kofeín, alkohol a niektoré lieky.
Úzkostné poruchy niekedy vyvolávajú traumatické udalosti, ako je smrť blízkej osoby, vojna a prírodné katastrofy, napríklad hurikány alebo zemetrasenia.
Aký je najlepší spôsob, ako sa vyrovnať s úzkosťou?
Najdôležitejšie je však používať všímavosť na spojenie s prítomným okamihom. Všímavosť je dokonalým liekom proti úzkosti. Keď vás trápi úzkosť, prvým krokom by malo byť zastavenie sa, spomalenie, hlboké dýchanie a spojenie sa so svojimi piatimi zmyslami v prítomnom okamihu.
Položte si otázky: "Čo práve počujem?", "Čo vidím?", "Čoho sa dotýkam?", "Čo cítim?" a "Čo cítim?".
Potom sa porozprávajte so svojím obaleným mozgom, ktorý sa práve teraz bojí a verí prízraku strachu, a nahlas povedzte: "Som tu a práve teraz, v tomto okamihu, som v bezpečí, som v poriadku, všetko je v poriadku, niet sa čoho obávať." Je to ako nasadiť armádu lietadiel Canadair, aby uhasili požiar úzkosti, ktorý pustoší vaše súkromie.
Väčšina vašich chvíľ je dobrá, ak sa s nimi dokážete spojiť. Ak to nedokážete, pretože vaša hlava je plná obáv a fantázií zo strachu z budúcnosti, potom tieto dokonalé chvíle neexistujú. Čím viac sa naučíte spájať s prítomnosťou, tým menej budete úzkostní.
Jednoduché tiché sedenie 5 minút denne, ktoré vám umožní spojiť sa s prítomnosťou, môže výrazne znížiť vašu úzkosť.
Aký je pocit úzkosti?
- Jednoduché fóbie môžu byť spôsobené strachom z pavúkov a hadov.
- Sociálnu fóbiu vyvolávajú úzkosti v spoločenských situáciách, ktoré si vyžadujú komunikáciu s veľkými skupinami, ústne prezentácie alebo stretnutia s novými ľuďmi. Sociálna fóbia môže u ľudí vyvolať strach z jedla alebo z používania verejných toaliet.
- Panická porucha je úzkosť, ktorá sa vyskytuje bez spúšťača. V priebehu niekoľkých minút môže intenzita príznakov dosiahnuť vrchol. Človek sa môže domnievať, že dostane infarkt alebo omdlie. Epizóda zvyčajne ustúpi za menej ako hodinu a zanechá človeka vyčerpaného. Tieto epizódy sú desivé a osoba sa začne vyhýbať situáciám v snahe uniknúť im. Strach zo strachu sa stáva najviac ochromujúcim.
- Úzkosť je takmer vždy prítomná pri generalizovanej úzkostnej poruche. Jednotlivec sa obáva všetkého, vrátane svojej budúcnosti, zdravia a vzťahov, ako aj financií a stavu sveta. Obavy sa stanú nadmernými a zaberú oveľa viac času, ako je potrebné, čo môže znížiť schopnosť človeka vykonávať každodenné úlohy. Zdá sa, že nie sú schopní prijať neistotu ako neoddeliteľnú súčasť svojho života.
- Obsedantno-kompulzívna porucha je charakterizovaná úzkosťou, ktorú nemožno potlačiť. Môže to zahŕňať strach z AIDS, strach z toho, že urobia niečo zlé, ako je krádež alebo znásilnenie, alebo opakujúce sa otázky o ich sexuálnej identite. Niektorí ľudia si vytvárajú rituály alebo nutkania, ktoré im pomáhajú zbaviť sa úzkosti. Medzi bežné nutkania patrí nadmerné upratovanie, umývanie, počítanie a kontrola zámku, sporáka, okna a kladenie otázok (som gay?).
Aké sú 3 varovné príznaky úzkosti?
- zmeny nálady, hladiny energie, spánku a chuti do jedla
- nadmerné príznaky obáv, rozpakov alebo nervozity
- ťažkosti pri nadväzovaní kontaktu s rovesníkmi.
Je úzkosť duševná choroba?
Úzkosť je pocit vnútorného napätia, hroziaceho nebezpečenstva. Môže byť paralyzujúca alebo naopak spôsobovať rozrušenie (s neschopnosťou zostať na mieste). Môže sa vykryštalizovať na konkrétnej situácii alebo konkrétnom predmete: nový strach zo sociálneho kontextu s neschopnosťou čeliť mu (napríklad zmena zamestnania), nadmerné zaujatie svojím zdravím... Úzkosť sa stáva patologickou, keď významným spôsobom narúša život subjektu; vo všeobecnosti sa v tomto prípade so strachom spájajú somatické príznaky: napätie na hrudi, búšenie srdca, potenie, chvenie, napätie v hrdle, ťažkosti pri prehĺtaní...
Úzkostné poruchy sú častým psychickým ochorením, ktoré sa prejavuje v rôznych formách (generalizovaná úzkosť, fóbie, panická porucha atď.) a výrazne narúša každodenný život. K ich vzniku môže prispievať mnoho psychologických, biologických a environmentálnych faktorov.
Úzkosť, ktorá sa prejavuje vo forme veľkých obáv, je úplne normálnym životným javom. Keď sa stane nadmernou a vedie k patológii, ide o úzkostnú poruchu, ktorá ovplyvňuje správanie, myšlienky a emócie človeka. Hoci môžu byť invalidizujúce, sú podľa autora z terapeutického hľadiska celkom prijateľné. Autor navrhuje prehľad týchto stavov, ktoré zahŕňajú veľké množstvo zdanlivo veľmi odlišných stavov.
Čoho sa najčastejšie obávate?
Tu je mnoho ďalších:
- Akrofóbia: strach z výšok;
- Aerofóbia: strach z lietania;
- Arachnofóbia: strach z pavúkov;
- Astrafóbia: strach z bleskov a búrok;
- Autofóbia: strach z osamelosti;
- Klaustrofóbia: strach z uzavretých priestorov;
- Hematofóbia: strach z krvi;
- Akvafóbia: strach z vody a utopenia;
- Ofiofóbia: strach z hadov;
- Zoofóbia: strach zo zvierat.
Zdroje
Rozprávanie o úzkosti
Torontská univerzita Romantika. 2023
Jennifer Willgingová v knihe Telling Anxiety skúma prejavy takýchto obáv vo vybraných rozprávaniach štyroch žien píšucich po francúzsky.
Úzkosť a depresia
Táto kniha poskytuje krok za krokom organizované riešenie pre tých, ktorí sa vyrovnávajú s týmito vyčerpávajúcimi problémami, a učí čitateľov, ako identifikovať faktory, ktoré môžu spôsobiť úzkosť a depresiu. Vďaka konkrétnym návrhom týkajúcim sa stravy, dýchania, relaxácie, biologickej spätnej väzby a cvičenia program pomáha trpiacim posilniť sa, aby zabránili pretrvávajúcim ťažkostiam a ich opakovaniu.
Úzkostná porucha
Občasná úzkosť je normálnou súčasťou života. Úzkostné poruchy však zahŕňajú viac než len dočasné obavy alebo strach. U človeka s úzkostnou poruchou úzkosť nezmizne a časom sa môže zhoršovať. Iba dnes získajte tento bestseller za špeciálnu cenu. Občasný pocit úzkosti je typickou súčasťou života. Môže byť dokonca užitočný, keď vás upozorní na hrozbu. Úzkosť sa mení na poruchu, keď sa vyskytuje čo najčastejšie, je výnimočná, pretrváva hodiny alebo dokonca dni a...
Úzkostné poruchy
Springer Science & Business Media. 2002V tejto knihe sa kriticky rozoberajú normálne a patologické aspekty úzkosti. Súčasťou je aj kapitola o molekulárnej podstate úzkosti, v ktorej je načrtnutý potenciál takéhoto prístupu pri objavovaní nových účinných farmakologických intervencií. Diskutuje sa o tvárovej platnosti, predvídateľnosti a užitočnosti zvieracích modelov pri navrhovaní nových účinných produktov. Samostatné kapitoly venované jednotlivým konkrétnym typom úzkosti, ako je generalizovaná úzkostná...
- Ortolani P. (1998) - Psychoanalysis, Anxiety, and the Anxiety Disorders, Current Neuropharmacology, Godwin Roplica Books, [online] 18(2), pp.350-361. doi:12.1014/j.ctam.2012.06.002.
- Isseger F. (2002) - Liečba porúch nálady a úzkostných porúch, Journal of Psychopharmacology, roč. 15, č. 2, s. 141-151, [online] 15(4), s. 279-301. doi:11.1015/j.psy.2002.02.007.
- "Úzkosť: Čo potrebujete vedieť. - Negatívne udalosti v detstve a rodinná anamnéza môžu zvyšovať riziko", NIH MedlinePlus Magazine | View at: Miesto vydavateľa
- Alexander T (2018) - Kognitívne procesy, úzkosť a liečba úzkostných porúch: : A Preliminary Report, The Journal of Alternative and Complementary Medicine, [online] 22(6), s. 438-459. doi:12.1079/acm.2018.0324.
- Gotenermen D. & Crispa P. (2021) - Informácie o problematike depresie a úzkosti, Aktualizované informácie o bezpečnosti a vedľajších účinkoch liekov: Prehľad klinických údajov a relevantných štúdií na zvieratách, [online] 17(5), s. 1370-1397.e7. doi:10.1016/j.cgh.2021.06.047.
- Jose U. & Swedo P. (2005) - The Role of Cognitive and Somatic Cues in Anxiety and Anxiety Disorders, Gartner - Little Green House, Acta Neuropsychiatrica, [online] 24(3), pp.206-267. doi:9.1014/neu.2013.9.
- Gifland O. (2017) - Anxiety sensitivity and the anxiety disorders, Rachman - Routledge, Experimental and Clinical Psychopharmacology, [online] 22(2), pp.243-311. doi:12.1047/pha000275.